Körner sa teší z návratu domov, pred pár rokmi by tomu neveril

Jednou z najzaujímavejších predsezónnych posíl KB Košice je nesporne Richard Körner. Dvadsaťšesťročný reprezentačný krídelník basketbalovo vyrastal práve v metropole východu, no špičkový basket si tu zahrá v pozícii domáceho hráča až teraz. Domov sa vracia v pozícii majstra Slovenska z roku 2016 a vyzbrojený skúsenosťami, ktoré zbieral v extralige sedem sezón v dresoch Nitry, Banskej Bystrice a Prievidze. Aktuálne sa na nový klubový ročník pripravuje v rámci letného sústredenia reprezentácie.

Rišo, posledný prípravný zápas proti Macedónsku priniesol málo vídaný predčasný koniec. Čo sa tam vlastne stalo?

Richard Körner: Celé to bolo zo strany Macedóncov veľmi agresívne a nešportové. Skončilo sa to tým, že som dostal úmyselný faul lakťom do tváre. Rozhodca im za to vylúčil hráča. Ten nesúhlasil, nastala potýčka a následne opľul rozhodcu. To bol koniec zápasu.

Macedónci vraj nastúpili do zápasu s krvavými očami? Dokážeš si vysvetliť takýto prístup v priateľskom zápase?

Myslím si, že nepočítali s prehrou v prvom stretnutí. Hrali sme dobre a porazili sme ich o 15 bodov. Tréner im asi vyčistil žalúdky a chceli to napraviť. Navyše sa im nepáčil výkon rozhodcov a tak to psychicky nezvládli.

Budúci týždeň čakajú reprezentáciu ďalšie zápasy proti Kosovu. Ako vnímaš takéto letné reprezentačné povinnosti?

Je to pre nás veľmi užitočné. Potrebujeme sa zohrať ako tím a už vlani sme absolvovali podobné leto, ktoré nás posunulo dopredu. Teraz k nám pribudli Peťo Sedmák a Andre Jones, ktorí zvýšili silu mužstva. Kvalita reprezentácie ide hore a každý takýto medzinárodný zápas nám dodáva skúsenosti. Z nich môžeme ťažiť aj na klubovej úrovni.

Z pohľadu národného tímu sú muži v tieni žien. Ako vnímaš šance reprezentácie na úspešnejšie účinkovania v kvalifikáciách na šampionáty?

Ženský basketbal je na Slovensku samozrejme inde ako mužský. Aj na klubovej lige dokáže konkurovať európskym klubom a dokážu to s rozpočtom, ktorý by mužským klubom určite nestačil. Ak by sme chceli konkurovať Európe my, tak by to chcelo desiatky miliónov a to je v našich podmienkach nereálne. Nám slovenským hráčom samozrejme medzinárodná konfrontácia chýba, ale uvedomujeme si, že zabezpečiť ju prostredníctvom pohárov je veľmi ťažké.

Rastie kredit slovenských hráčov? Cenia si ich domáce kluby viac ako v posledných rokoch?

Musíme si uvedomiť, že je to v prvom rade slovenská basketbalová liga a prím by mali hrať Slováci. Tam vidím problém, ktorý nastal roky dozadu. Pamätám si, že keď som začínal hrať extraligu ja, tak prvý rok boli povolení dvaja a druhý rok traja cudzinci. Potom sa to zvyšovalo na piatich až siedmich. Bolo to zvláštne, pretože napríklad v okolitých štátoch ako Maďarsko či Rakúsko k podobným krokom nepristúpili. Argumentovalo sa tým, že máme málo Slovákov. To však súviselo práve s tým, že sme do ligy napustili toľko legionárov a mnoho našich chlapcov skončilo s basketbalom. V poslednom období však kvalita slovenských hráčov stúpa a cítim, že urobili silný progres. Kluby sa snažia získať kvalitných našincov. V tomto smere mám dobrý pocit.

Aj prezident KB Košice František Sabol zdôraznil, že jeho prioritou je vybudovať tím okolo kvalitných Slovákov. V reprezentácii momentálne trénuješ s dvojicou nových spoluhráčov – Peťom Sedmákom a Stanom Baldovským. Ako si rozumiete?

S obomi sa poznáme dlhší čas a takéto spoločné sústredenie nám len pomôže. Spoznáme sa ešte bližšie a to nám z pohľadu klubu určite pomôže. V našej lige potrebujete kvalitných Slovákov, pretože podľa pravidiel musia byť na ihrisku. Nedá sa to odohrať s jedným Slovákom. Inter v predošlej sezóne ukázal výhodu širokej lavičky s množstvom našich hráčov. V tomto smere sa mi páči, ako to skladajú teraz v Košiciach.

Čo hovoríš na ďalšie mená, ktoré už Košice oznámili?

Zatiaľ som veľmi pozitívne prekvapený. Marič i Stamenkovič patrili medzi top hráčov ligy, Palm mal vo Svite neskutočné štatistiky. Slováci sme okej, zahraniční sú super. Základ je výborný a ľudia sa majú na čo tešiť.

A čo hovoríš na trénera Miljana Čuroviča? Je veľkou výhodou, že sa navzájom poznáte z Prievidze?

To bola jedna z hlavných vecí, pre ktoré som si vybral Košice. S trénerom Čurovičom sa poznáme, vyhovuje mi jeho systém práce i basketbalový systém. Máme korektný vzťah a aj kvôli nemu som prijal túto ponuku. Preskákal som už veľa klubov a môžem povedať, že pán Čurovič patrí medzi absolútnu špičku.

Máš už vybraté číslo pre novú sezónu?

Zatiaľ sme sa o tom nebavili, ale verím, že mi ostane moja šťastná jedenástka.

Košice ťa chceli získať aj preto, lebo si Košičan. Veril si, že si ešte niekedy zahráš za domovské mesto?

Pravdupovediac, pred pár rokmi sa to zdalo ako nereálne. Košice neboli na extraligovej mape a ja som mal dlhodobejší kontrakt s Prievidzou. Som určite rád, že sa vraciam domov. Od šestnástich rokov som bol totiž stále mimo. Som šťastný, že sa opäť predstavím ako domáci hráč domácemu publiku a sám som zvedavý na to, ako to všetko vypáli. Klub KB Košice má vysokú úroveň, dokáže zabezpečiť podmienky a káder vyzerá výborne. Veľmi sa teda teším na novú sezónu.

Ako si prežíval košický titul v roku 2007? Bol si počas tej finálovej série v hľadisku?

Áno, bol som medzi divákmi. Bolo to ešte pred mojim vstupom do extraligy a väčšinu tímu tvorili Košičania. Bučak, Utľak, Probala, Nuber, Mišinský. K tomu kvalitní legionári. Bolo to niečo veľmi špeciálne. Niečo, čo sa už dnes nevidí. Ja som sa dostal do prvého tímu Slávie o rok neskôr, kedy Košice vypadli z ligy. Odvtedy som bol preč.

Ktoré z ďalších pôsobísk ti dalo najviac? Na ktoré obdobie spomínaš najradšej?

Všade bolo super. Ako mladý chalan som sa dostal do Nitry k trénerovi Urbanovi. Ukázal mi, ako sa má pracovať na profesionálnej úrovni. Potom som prestúpil do Banskej Bystrice. Tá nemala vysoké ambície, ale dostal som tam potrebný priestor a získal cenné skúsenosti. Bol som tam spokojný. A potom prišla Prievidza, kde sme stále bojovali o medaily. To boli asi najkrajšie spomienky, pretože sme hrali pred skvelými divákmi, zahrali sme si v európskych pohároch a hneď v mojej prvej sezóne sme získali majstrovský titul.

Ako si spomínaš na zápasy proti Košiciam?

Veľmi pozitívne, pretože stále som cítil extra motiváciu. Tréner mi prízvukoval, aby som sa nepremotivoval. Keď totiž hráte doma, príde sa na vás vždy pozrieť veľa známych a rodina. Chcete ukázať svoj najlepší basketbal a niekedy tlačíte na pílu príliš. Veľa som sa o tom s trénerom rozprával a väčšina zápasov proti Košiciam mi vyšla.

Ako by si popísal košické publikum? Bude raz také živelné ako v menších mestách, v ktorých je basketbal jednotkou?

Potrebujeme hrať atraktívny basketbal a skúšať to posúvať na ďalšiu a ďalšiu úroveň. Roky sa tu extraliga nehrala a tak sa tu buduje niečo nové. Basketbal je však krásny šport a ak bude mať klub fungujúci marketing, budú výsledky i pekná hra, tak ľudia prídu. Základom je však naša hra a poctivá práca.

S akými cieľmi vstúpiš do novej sezóny?

V prvom rade chcem pomôcť tímu k splneniu jeho cieľov. Tie sú najvyššie, ale tak to má byť. Každý športovec chce predsa uspieť. Ak máme byť úspešní, tak musia dokonale zapadnúť všetky zložky. V tomto súhlasím s trénerom Čurovičom a musíme uvažovať zo dňa na deň a ísť postupným krokmi za koncovým cieľom. Nesmieme však od začiatku pozerať len naň, pretože cesta k nemu je veľmi dlhá.

Ako sme spomínali v úvode, tvoje leto sa nesie hlavne v znamení reprezentácie. Stihol si aj dovolenku?

Áno, boli sme na týždeň s rodinou na gréckom ostrove Kos. Bol to skvelý oddych. Po sezóne som mal asi desať dní oddychu a potom som hneď začal pracovať so svojim trénerom Blahom i kondičným trénerom. Robím všetko preto, aby som bol pripravený ešte lepšie ako v predošlých rokoch. Teraz zarezávam v reprezentácii. Musím poklopať na drevo, cítim sa výborne. Necítim únavu a zdravie je stopercentné. Len nech to takto trvá celú sezónu.

Reprezentačný program je naplánovaný až do augusta. Venujete sa tam aj kondičnej príprave, alebo je to skôr o iných veciach?

Spoločná príprava v reprezentácii je zo strany FIBA určená na štyri týždne. To samozrejme neponúka veľa priestoru na nejaké kondičné veci. Iste, pracujeme aj na nich, ale všetko to robíme basketbalovou formou, čiže s loptou. Basketbal je silovo-vytrvalostný šport a bez toho by to nešlo. Tento týždeň má byť ešte ťažší aj z pohľadu trénovania a potom prejdeme skôr k finesovaniu herného štýlu.

Zúčastňuješ sa v lete aj nejakých streetbalových turnajov?

Teraz už pomenej, pretože toho mám veľmi veľa a predošlá sezóna bola dlhá. Streetbal sa navyše hrá na rozličných povrchoch a hrozia tam zranenia. To by mi za to nestálo. V Košiciach však už roky hrávam tzv. Košickú streetbalovú ligu. Tam si odkrútim v rámci prípravy vždy aspoň niekoľko zápasov.

Start a Conversation

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *